Blue Dew Folkvillage vo Zwolle sme navštívili po prvýkrát v roku 2003. Konal sa, tak ako tento rok a aj rok predtým, na Broerenkerplein vo Zwolle. Oproti rokom 2002 a 2003 sa toto miesto stalo z parkoviska pre zákazníkov miestneho V&D prekrásnym námestím ako stvoreným na folkový minifestival.

Organizátorom Blue Dew Folkvillage je holandská folková kapela Blue Dew, ktorá sa špecializuje na americký bluegrass a írsky folk. Na tónoch takejto hudby sa nesie aj celý festival.

Vlani sme sa išli pozrieť, aké to bude a predčilo to naše očakávania. Prežili sme úžasný deň plný super hudby a nostalgického spomínania na rôzne folkové festivaly, ktoré sme za mladi absolvovali v Čechách. Tento rok to nebolo o nič horšie. Počasie nám prialo, slniečko svietilo (ako povedal gitarista Blue Dew: "Sľúbuli sme vám pekné počasie a tento sľub sme dodržali").

Festival zahájil Lowland Brigade Pipe Band.Páni v škótskych sukniach nám zahrali nielen na gajdy a navodili tú správnu atmosféru. V repertoári nechýbali známe holandské námornícke piesne, čím boli potešené aj všetky deti (a na rozdiel od väčšiny akcií podobného druhu, kde zvyknú tvoriť naše deti väčšinu, tu bolo detí neúrekom). Zaujímavé na tomto vystúpení bolo to, že sa nehralo na pódiu, ale postupne na rôznych miestach na námestí. Doslova priamy kontakt s divákmi.

Na pódiu 1 sa medzitým nazvučovali Inner Strength. A keď už sme pri zvukároch, toto bol snáď jediný bod, ktorý organizátori nezvládli. Nazvučovanie trvalo nielen dlho (na čo sme z CS festivalov zvyknutí), ale bolo v niektorých momentoch doslova hrozné (dodajme, že zvukári sa postupne zlepšili, ale prvé dve kapely na to troška doplatili).

Inner Strength bol predstavený ako kapela hrajúca world-folk, kombináciu folku, popu a rocku. Na prvý pohľad možno troška odstrašujúce, ale na počúvanie dobré. Netradičné tanečné kreácie jednej zo speváčok perfektne doplňovali toto folkrockové vystúpenie.
Každá kapela mala na svoje vystúpenie 45 minút, čo sa striktne dodržiavalo. Pridávania sme sa nedočkali u tejto ani u nasledujúcich kapiel, s výnimkov poslednej, ktorá už nemala priebeh festivalu ako pokaziť.

Festival pokračoval na pódiu 2 vystúpením formácie Joost van Es & The New Drive. Tradičný bluegrass, perfektné. Jedna pesnička sa pobrala viac k folku, a na našu radosť to bola Žalmanova Dálnice č.5. (samozrejme, Žalman si hudbu tiež požičal). Ak sá táto kapela vyskytne niekde v našom okolí, určite si jej vystúpenie nenecháme ujsť.

Presun pod pódium číslo jedna. (Presúvať sa nemuselo, ak chcel človek počúvať. Ak chcel aj vidieť, bolo to dosť nutné. Priamo pod pódiom bol však aj hudobný zážitok oveľa lepší ako keby ste ostali sedieť). Tam nás čakala kapela zo Zwolle - Colcannon. A to bola tá pravá Írska muzika, ktorú si (nielen) tancovania chtiví návštevníci poriadne užili.

Uprostred festivalu nastúpila organizátorska kapela Blue Dew, ktorá prezentovala svoje nové turné založené na príbehu o írskych emigrantoch a ich následnom ťažkom živote. Tak ako ostatní mali aj oni vyhradených svojich 45 minút, ktoré ani o pesničku neprekročili.

Ďalšie vystúpenie sa páčilo hlavne našej najstaršej dcére. Kapela Dolmen sprevádzala svojou hudbou tanečníkov zo súboru Damsa na nOg. Mladší aj starší tanečníci predviedli nielen klasické, ale aj niektoré veľmi zvláštne Írske tance.

Ďalším, pre nás veľkým prekvapením (keďže bol zaradený do programu na poslednú chvíľu), bol spevák a gitarista Willem Noordstrand. Nakoľko zaujal ostatných neviem, ja som bola úplne nadšená. Perfektný hlas, dobrý repertoár, príjemné vystupovanie. Dobrý samostatne vystupujúci gitarista sa tak ľahko v Holandsku nevidí.

Lowland Brigade Pipe Band zahrali ešte na pár miestach medzi divákmi a festival sa blížil ku koncu. Čakala nás už len posledná kapela - KNIJN. Mali sme sa však na čo tešiť. Perkusný klavír či bicykel (ja viem, že to znie divne, ale bolo to tak - viď posledné foto a detail) dopĺňal skvelé hudobné vystúpenie. Zábavné texty prispeli tiež k úspešnému záveru festivalu. Kapela mala výhodu posledného, takže mohla dokonca nejakú tú pesničku aj pridať.

Pre tých, ktorí mali čas a chuť bola od 18:15 pripravená Írska večera. Nám chýbal hlavne ten čas, takže ako varia vo Zwolle, vám nepovieme.

Cestou domov sme prezerali fotky a skonštatovali sme, že sa ani o jednej z kapiel nedá povedať, že by nebola dobrá. Veľmi by nás potešilo nielen vystúpenie Joost van Es & The New Drive ale aj Willema Noordstranda napríklad budúci rok na našom Hoofddorpskom festivale. Možno budeme mať šťastie a ak nie, snáď sa ukážu zasa o rok vo Zwolle. My tam budeme určite tiež.