Od apríla do októbra môžete v mestečku Hoorn nasadnúť na parný vláčik, odviesť sa do Medembliku, presadnúť na loď, plaviť sa takmer po mori do mestečka Enkhuizen a tam navštíviť Múzeum rybárskej dediny. Brali by ste? Tak nastúpte!
Obzvlášť krásne bolo cestovať v máji, keď kvitli tulipány, ktoré sa tu hojne pestujú. Kvôli nim sme sa pre túto jazdu rozhodli.
V Hoorne sme nasadli do krásneho historického parného vlaku, predtým sme si prehliadli starú stanicu a výhybkáreň. Vo vláčiku nás ponúkli kávou, čajom a koláčikom. A cesta sa začala.
Mali sme pred sebou prvú polovicu trasy, mala trvať 55 minút. Najprv sme prešli cez Hoorn a potom sme uvideli tú krásu. Holandský vidiek, severské farmy a lány tulipánov pomedzi ne. Ovečky, kozičky, kravičky. A samozrejme nejeden veterný mlyn.
V Medembliku sme museli prejsť od stanice do prístavu, takže sme troška videli aj toto malebné mestečko, v ktorom by sa tiež našlo veľa zaujímavého. Napríklad pekárske múzeum.
V prístave sme nasadli na loď, ktorou sme sa viezli hodinu a pol. Nešli sme síce po mori, ale delila nás od neho len hrádza a zopár desiatok rokov. Kedysi tu totiž more bolo ale nemalo blahodarný vplyv na krajinu, ktorú si ľudia chceli podmaniť, tak postavili hrádzu a more oddelili. Ale v skutočnosti sme si ako na mori pripadali. Široko ďaleko nič, len voda. Videli sme plachetnice pokojne plávať a rozmýšľali sme, aké by to bolo plaviť sa na nich.
Tesne pred koncom sme mali zastávku na vysadenie tých, ktorý chceli ísť aj do Múzea rybárskej dediny a po pár minútach sa naša prekrásna plavba skončila. Nasadli sme na vlak späť do Hoornu a keď sme večer ľahli do postele nevideli sme nič, len vodu a na nej tulipánové lány.
[Úvod]
[Holandsko]
[O nás]
[Záujmy]
