Kedysi na brehu mora a dnes v blízkosti jednej z uzatváracích hrádzí leží mestečko Enkhuizen s jednou z najzaujímavejších atrakcií pre deti a dospelých - Múzeom rybárskej dediny.
Lodičkou sme sa z parkoviska dovezli do mestečka kedysi úplne funkčného a boli sme prekvapení, že je plné života i dnes, keď už funguje ako skanzem. Čakali sme tam typické staroholandské domy, tak ako to je v skanzemoch u nás, prípadne nejaké staré náradia, knihy a iné predmety. Táto dedinka však naozaj žila. Ženy poobliekané do krojov varili obed a muži sa venovali svojim remeslám. Videli sme výrobu rybárskych sietí, metlí, údenie rýb (skutočne boli veľmi chutné), výrobu lán, parnú práčovňu a sušiareň, holiča z výbavou spred sto rokov, starodávnu lekáreň, čokolády a cukrovinky, aké dnes len tak nekúpite. Mohli sme si vyskúšať dedinské hry. Chodenie na chodúľoch. A dokonca nás posadili do školských lavíc a rozdali nám pierka a atrament. Aj na počítadle sme počítali.
Samozrejme, že nechýbal kostol, pošta, pekár, mäsiar a všetko ostatné, čo musí v každej dedine byť. Deti návštevníkov sa mohli obliecť do krojov a zahrať sa tak, ako sa hrávali ich prastarí rodičia. Niektoré si odniesli domov vlastnoručne vyrobené švihadlo, iné zasa loďku z dreváky.
Bolo krásne motať sa dedinkou, ktorá bola v dnešnom modernom svete tak úžasne sebestačná a vystačila bez všetkých výmyslov dvadsiateho storočia. Zamestnanci-obyvatelia jedli to, čo si dopestovali a dochovali, niekde prali doma a iní nosili prádlo do práčovne. Na okamih sa život vrátil do doby, keď tu ešte bolo more.
Často sa v spomienkach vraciame do tejto dedinky možno aj preto, že mnoho slovenských dedín je podobných, aj keď nie až tak starodávnych. Ale žijú v nich ľudia ako boli naši starí rodičia a nám sa takýto život páči. Asi by sme tak v skutočnosti už nedokázali žiť, ale fascinuje nás to viac ako elektrické zubné kefky a motorové člny.

	Loďka		Silvia v skrini
	Na chodúľoch		Hráme sa
	Skúšame dreváky		Ulička

[Úvod]  [Holandsko]  [O nás]  [Záujmy]