Na tejto stránke Vám moja mama porozpráva, aké to bolo, keď som sa im nečakane doma narodila.

Ako sa rodí doma


NAŠA BABICA

Našu babicu sme si vybrali zo zlatých stránok po príchode do Holandska. Od vtedy sme k nej pravidelne chodili na prehliadky a ona nás zasvecovala do tajov domáceho pôrodu. Dala nám adresu na organizáciu, kde si môžme zabezpečiť sestričku na prvé dni po pôrode a kde nám povedia, čo všetko si máme prichystať. Samozrejme sme sa mohli rozhodnúť, či chceme rodiť doma alebo ísť do nemocnice.
Na kontrole sa nás vždy povypytovala ako sa máme, či sme si už v Holandsku zvykli a nie je nám smutno alebo či čakáme nejakú návštevu. Popri tom nám porozprávala aj o sebe, svojej rodine a profesii. Potom skontrolovala moč a krv, poobchytkávala si moje brucho a maličkým prístrojom nás nechala počúvať srdiečko nášho bábätka. Hovorí sa, že keď človek uvidí svoje budúce dieťatko na ultrazvuku, veľmi pozitívne to na neho zapôsobí. Ja osobne si myslím, že oveľa väčšie čaro má to, keď počujete tlkot srdca vášho dieťatka.

KDE RODIŤ

Naše prvotné odhodlanie porodiť naše dieťa doma opadlo. A my sme sa rozhodli pre nemocnicu. Prečo? Nevedeli sme podrobnosti, ako napríklad čo sa stane ak budú komplikácie, ako ma znesú dole z prvého poschodia, neverili sme, že sme schopní sami dvaja všetko to zvládnuť (teda hlavne tú spúšť po pôrode - tí, čo ste to zažili, viete o čom hovorím).
Dostali sme brožúrku o pôrode v nemocnici a pozvanie na posedenie spojené s rozprávaním o pôrode. Tak sme sa tam vybrali.
Hneď pri vstupe nám ponúkli kávu a čaj. Posadili sme sa do miestnosti a o chvíľu sme sa dozvedeli, čo nás v ten večer čaká. Najprv sme si vypočuli jednu babicu, ktorá nám povedala, čo treba robiť, keď sa začnú kontrakcie, kedy volať babicu, kedy sa ide do nemocnice a ako prebieha celý pôrod. Potom nás vzali na pôrodné oddelenie, ukázali nám izbu, kde mamičky čakali na pôrod, tú, kde už boli šťastní rodičia s dieťatkom a zobrali nás na pôrodnú sálu. Tam nám poukazovali, čo všetko sa pri pôrode používa, kam vezmú dieťatko na vyšetrenie, ak má nejaké problémy a všetko, čo nás zaujímalo.

Pôrod v nemocnici vyzerá teda asi takto:
Ak žene odtečie plodová voda alebo jej začnú kontrakcie, zavolá svoju babicu. Tá ju vyšetrí a ak je otvorená na 4 - 6 cm, odchádza sa do pôrodnice. Inak sa čaká doma, kým kontrakcie nezosilnejú.
V pôrodnici idú na pôrodnú sálu, kde babica odrodí dieťatko. Ak nenastanú komplikácie, za 4 - 6 hodín odchádza celá rodina zasa domov. Gynekológ sa zúčastňuje pôrodu len v prípade predčasného alebo vyvolávaného pôrodu, alebo ak je tehotenstvo a následne pôrod považovaný za rizikový, a ak sa rodia dvojičky.
Pri pôrode je samozrejme prítomný otec, ktorý strihá pupočnú šnúru, je dovolené fotiť a nahrávať na video (aj v prípade cisárskeho rezu a úplnej anestézie). Dieťatko ostáva po pôrode pri matke alebo otcovi. Takisto sa môžu pôrodu zúčastniť ostatní rodinní príslušníci.
Prostredie nemocnice a aj všetko okolo sa nám veľmi páčilo a tešili sme sa na chvíľu, kedy pôjdeme z tohoto miesta traja.
Pre porovnanie, na pôrod doma je potrebná kopa vecí, ktoré nie je problém kúpiť alebo požičať, takže ak idete do nemocnice, odpadne akurát nejaké to zháňanie a čierne myšlienky, čo sa stane ak budú komplikácie.

AKO TO BOLO U NÁS

Keď už sa blížil termín pôrodu, mali sme nachystané všetky veci pre bábätko, ale nič na pôrod doma. Veď ideme do nemocnice. V tom čase tu bola s nami moja mama a naša babica stále nevedela pochopiť, prečo nechceme ísť do pôrodnice aj s ňou. My sme zasa nevedeli pochopiť, čo by tam robila.
Termín pôrodu bol tu a mojej mame sa krátila dovolenka. Ale Silvia sa nie a nie narodiť. Tak sme vymysleli, že naše mamy sa vymenia, aby sme tu nezostali sami (keďže ja som posledné tri týždne len ležala a dokázala som ísť najďalej na WC). Výmena mala nastať počas víkendu 26., 27., 28. marec. A tak sme tu v piatok 26. 3. 1999 okolo piatej poobede mali zrazu celú famíliu.
Mne už pár hodín predtým odtiekla plodová voda, takže sme čakali babicu a kontrakcie a dúfali sme, že môj pôrod nebude extrémne dlhý a bábätko sa narodí do soboty večera, aby ho starí rodičia ešte uvideli.
Babica prišla okolo siedmej, ale kontrakcií sme sa stále nedočkali. Keďže mi už začala odtekať plodová voda, nepozerala ma, nakoľko som otvorená. Dostali sme inštrukcie, čo robiť, ak kontrakcie neprídu a kedy ju máme volať, ak by sa objavili.
Kontrakcie prišli nakoniec veľmi rýchlo a okolo deviatej bola už moja bolesť silná. Volali sme babicu. Po skúsenostiach, že prvé pôrody trvajú 12-16 hodín, neponáhľala sa a dorazila k nám až pár minút po desiatej. Ja už som vtedy potrebovala tlačiť a nevedela som si predstaviť ako pôjdem do nemocnice a ako tie bolesti ďalších desať hodín vydržím.
Babicine prekvapenie bolo pravdepodobne veľké, keď zistila, v akom štádiu pôrod je. Predtým sa samozrejme nezabudla opýtať, či ideme do pôrodnice všetci šiesti. Povedala nám, že dieťatko sa pýta na svet, že je komplikované ísť do nemocnice, aby sme zostali doma, že ona to zvládne. Z úľavou som prijala tento jej návrh a a ani ma nenapadlo myslieť na to, čoho som sa bála.
Babica si zavolala sestričku, pozháňala všetko, čo sme mali mať a nemali sme a popri tom nám pomohla porodiť našu Silvinku, ktorú som si ja mohla na konci sama vytiahnuť.
O všetok poriadok sa postarala sestrička, ktorá babici pomáhala, takže my sme sa mohli tešiť z nášho bábätka rovnako ako v nemocnici.

A ešte jedna zaujímavosť z nášho pôrodu. Keďže Silvia mala 4,5kg, musela ma babica nastrihnúť. A doma ma aj zašila. Keďže na to bolo treba silné svetlo a my sme mali jedine halogénovú stolnú lampu, držal ju Palino počas celého zašívania a svietil.

PRVÉ DNI SO SILVIOU

Hneď na druhý deň po pôrode k nám prišla sestrička, ktorá s nami strávila prvé tri dni. Starala sa o Silviu, učila nás kúpať, kŕmiť a prebaľovať. A tiež sa starala o domácnosť. Vysávala a utierala prah, umývala kúpeľňu. Bola u nás 5 hodín denne.
Po nej prišla druhá na ďalšie štyri dni a ďalej sa o nás starala. Už viac o domácnosť ako Silviu, lebo s tou sme už mali nejaké skúsenosti. Ale každý deň sme mali kopu otázok.
Táto služba sa po holansky volá "kraamzorg", čo v preklade znamená popôrodná starostlivosť. Človek má na výber medzi troma typmi - dvakrát denne po 1,5 hodiny, 5 hodín denne alebo 8 hodín denne. Sestrička prichádza na 7 dní plus na pôrod. Podľa dĺžky pobytu vykonáva určité úkony (perie, varí, nakupuje, stará sa o staršie deti ...), ale hlavne sa stará o matku a dieťa.
Vďaka tejto pomoci sme si v prvých dňoch mohli viacej užívať jeden druhého a hlavne sme sa mali koho opýtať na všetko, čo sme o tom malinkom stvorení nevedeli.

ZÁVEROM

Pôrod doma je krásny a o nič viac náročný ako v nemocnici. Ste s tými, ktorých máte radi, počas prvých slabých kontrakcií ležíte vo svojej posteli alebo si púšťate hudbu, na ktorú máte chuť a nemusíte myslieť na to, či je všetko do pôrodnice zbalené a či by ste už nemali ísť.
Na začiatku som však písala, že som sa rodiť doma bála. Čo ak sa niečo stane? Nemocnica je ďaleko a komplikácie môžu byť vážne. Neviem odpoveď na tieto otázky, pretože môj pôrod bol našťastie bezproblémový a dúfam, že ani nikdy nezistím, čo sa stane, ak je zle. Viem len to, že celé moje tehotenstvo, návštevy u babice a aj samotný pôrod doma boli pokojné a bez stresu. Možno aj vďaka tomu mám krásne a zdravé dieťatko, ktoré rastie ako z vody a je od malička spokojné a kľudné.
Či sa mi podarí zažiť ďalší pôrod doma alebo v holandskej nemocnici, neviem. Dúfam však v to, že ak raz budem rodiť na Slovensku, dostanem sa k doktorovi, ktorý bude akceptovať moje požiadavky a nechá mojich blízkych pri mne v tom najkrajšom a zároveň najťažšom okamihu môjho života a moje najmenšie dieťatko nás nebude musieť opustiť bezprostredne po narodení. A želám to každému, kto sa do pôrodnice chystá.

Ak máte nejaké otázky alebo chcete reagovať na to, čo som tu napísala, ozvite sa na môj mail.


[Späť] 
[Úvod]  [Holandsko]  [O nás]  [Záujmy]