Pre Silviu, a teraz už aj pre Miška, sme vyrábali a dodnes vyrábame menšie či väčšie veci pre ich potešenie alebo jednoducho pre skrášlenie detskej izbičky. Ak vás niektoré zaujmú, pozrite si nasledujúce stránky a skúste to tiež. A ak budete potrebovať našu radu, ozvite sa.

HOJDAČKA

Predtým, než sa mala naša Silvia narodiť sme boli nútení prejsť nekonečné množstvo obchodíkov s detskými vecami, aby sme mali prichystané všetko, čo budeme potrebovať. Často sme sa nechali uniesť tými krásnymi, ale nepotrebnými vecami, ktorých tu bolo neúrekom a na ktoré by sme museli šetriť snáď celý život, a jedna nás nenechala spávať. Prútený kôš ako hojdačka. Vystlaný molitanom a vysiaci zo steny by do našej drevenej obývačky perfektne zapadol. Ale nad tú cenu sme sa nedokázali povzniesť. Preto sme sa rozhodli, že takú húpačku musíme Silvii vyrobiť. A náklady budú desatinné.

ŠTRIKOVANÉ BÁBIKY

S mojou mamou raz prišlo aj zopár štrikovaných bábik pre jej budúce vnúčatko a ja, pár týždňov pred pôrodom schopná už len vylihovať, som im dorobila zopár ďalších kamarátov. A Palino, vždy, keď prišiel domov, vymýšľal im mená a rozprával o nich zábavné príhody, aby ma rozveselil. Najprv rozveseľovali Silviu, neskôr Miška. A keď sú oni štastní tak aj my sme šťastní a celý svet je potom omnoho krajší.

CHODIACA TYČ

V lete 1999 sme na Slovensku navštívili Múzeum oravskej dediny v Zuberci. V sprievodcovi po múzeu sme sa v popise k jednej drevenici dočítali: "... v izbe môžete vidieť pomôcku pre batoľa, učiace sa chodiť." Keďže sme mali päťmesačnú Silviu a vedeli sme, že toto obdobie nás čaká, zaujímalo nás to možno viac ako iných. Čo sme objavili? Tyč od zeme k stropu a na nej rúčka. Dieťa chodilo dookola a malo sa čoho pridržiavať.
Aj naša Silvia sa nabehala okolo tej tyči neúrekom a možno aj vďaka tomu chodila už ako jedenásťmesačná. A my sme sa vyhli bolestiam chrbta úplne dokonale.
Najväčšmi však ocenenil túto tyč až náš synček Miško, pre ktorého je to nielen prostriedok na učenie sa, ktorý použije, keď ho k nemu postavíme, ale zábava, ku ktorej sa rád a často sám vracia.

NEBESÁ

Toto bol jeden z tých nápadov, ktoré by bolo lepšie zamietnuť. Ale neurobili sme to a dnes sme radi.
Nebesia sú vlastne len nazberaná tenká belasomodrá látka na strope v detskej izbe. Na nej visia vtáčiky a kolotoč a Miško sa necháva rád vyhadzovať do výšok kde hlavou naráža do jemnučkej látky a tá ho šteklí na nose.

DOMČEK

Domček má podstavu asi 70x70 cm a výšku v najvyššom bode 1,20 metra, aby sa doňho dieťa zmestilo aj keď trošku podrastie. Konštrukciu domčeka sme vyrobili z papierového nábytku (je to zostava trubiek a spojov, pomocou ktorých si vyrobíte policu tvaru a veľkosti akú presne potrebujete. My sme z neho robili policu na povalu a do pracovne a mnoho ďalších malých poličiek na odkladanie vecí. Zopár kusov nám ešte zostalo, a ako vidíte, dajú sa použiť aj na domček). Pozháňali sme látky, ktoré by sa hodili na stenu, či strechu, navrhli okná a dvere. Nekonečne mnohokrát sme to znovu skladali a rozoberali, prišívali nové diely, ale nakoniec sa to podarilo celé urobiť. Neskôr, niekedy na jeseň 2001 sa do domčeke okrem Silvinky nasťahoval aj Miško, ktorému sa pár razy potarilo schovať sa nám doňho.

DEŇ, NOC A BÚRKA

Izba, ktorú sme v našom dome vybrali za detskú, bola veľmi veľká. Preto sme sa rozhodli rozdeliť ju na dve časti. V menšej máme pracovňu a väčšia sa stala detskou. Rozdelili sme ich závesom z tmavomodrej látky, čo nám vnuklo myšlienku urobiť na ňom slnko a mesiac. A keď už sme začali, vymysleli sme ešte hviezdičky z LED diód, oblaky a blesk, dúhu ...

BÁBKOVÉ DIVADIELKO

Keď si Silvia veľmi obľúbila rozprávku Dlhý, Široký a Bystrozraký, ktorú dostala ako CD ROM od starých rodičov na Vianoce 2000, rozhodli sme sa ju "vymaniť z pazúrov počítača" (Silviu aj rozprávku) a skúsiť ju zahrať z maňuškami.

[Späť] 
[Úvod]  [Holandsko]  [O nás]  [Záujmy]