Rozhodnutie odísť do Holandska bolo ťažké. Vedeli sme však, že nemáme čo stratiť. Domov sa môžeme vrátiť kedykoľvek.
Neľutujeme, že sme odišli. Získali sme druhý domov a veľa sme sa naučili. Spoznali sme iné zvyky, iných ľudí. A v neposlednom rade sme spoznali Holandsko nielen ako turisticky príťažlivú krajinu. Vieme, ako má vyzerať triedenie odpadu či informovanie verejnosti. Ako tu funguje školstvo, verejná doprava, lekári. A mnoho iného.
Holandsko nás očarilo. Možno aj preto, že sú tu perfektne vyriešené problémy, ktoré na Slovensku trápia a znervózňujú takmer všetkých. Preto, že úradníci, predavači a šoféri sa k nám správajú ako k zákazníkom. Ľudia nie sú nervózni. Nie tak, ako na Slovensku.
Ale sú aj veci, ktoré nás prekvapili. Nedá sa povedať či sú zlé, alebo dobré, pre nás boli a sú jednoducho zvláštne.

O strave a stravovaní

Potraviny sú tým, čo človek potrebuje spoznať ako prvé. Na začiatku bolo veľa zábavy. Keď sme namiesto kryštálového kúpili želírovací cukor, za pokladňou otvárali krabicu, či je v nej niečo aspoň trocha podobné strúhanke alebo utekali domov so smotanou skúsiť, či je naozaj kyslá. Bola som schopná stráviť v potravinách denne tri hodiny chodením pomedzi regále a čítaním etikiet. To mi pomohlo, aby som sa naučila.
Po dvoch mesiacoch sme dokonca objavili aj chlieb, ktorý vyhovoval našim mlsným slovenským jazýčkom. Štandardom sú tu totiž sendvičové chleby (my ich voláme papierové), niečo oveľa jemnejšie ako slovenská Veka. Potom už zostal jediný nevyriešený a nevyriešiteľný problém - polohrubá a hrubá múka. Bez tých sa musíme zaobísť.
Zaujímavosťou z tejto oblasti je aj to, že Holanďania majú teplé jedlo na večeru. Ich obed pozostáva z obloženého chleba, šalátu, nanajvíš si dajú polievku. Neexistujú školské jedálne a aj keď nám v poradni hovorili, ako by mal vyzerať Silviin jedálniček, zelenina s mäsom bola na večeru.
Nevedeli sme, ako sa nám bude na niečo také zvykať a ťažko povedať, či sme si naozaj zvykli. Cez týždeň síce máme teplé jedlo na večeru, ale v sobotu a nedeľu takmer nikdy neodoláme chutnému teplému obedu. A zo zvyku si potom ukuchtíme ešte niečo aj na večeru.

Verejná doprava v Holandsku

Železničná doprava

V Holandsku je veľmi dobrá sieť železničnej dopravy. Takmer všetky spoje chodia asi od piatej ráno do pol dvanástej večer v pravidelných polhodinových intervaloch. Výnimkou sú vlaky intercity a eurocity. Takže keď sa chcete kamkoľvek dostať nestane sa vám, že by ste čakali pol dňa na prestup.
Presnejšie informácie o cenách cestovného a spojeniach nájdete na stránke holandských železníc.

Autobusová doprava

Na celom území Holandska platí jednotný cestovný lístok, tzv. strippen kaart. Je to vlastne kartička s určitým počtom pásikov (2, 3, 8, 15 alebo 45). Celá krajina je rozdelená do zón.
To, koľko pásikovú kartu potrebujete závisí od toho ako často a ako ďaleko chcete cestovať. Základným pravidlom je: jeden pásik je základná tarifa. K tomu sa označuje ešte počet pásikov, ktorý je zhodný s počtom zón, ktorými prechádzate. Takže v rámci jednej zóny je treba označiť dva pásiky, pri prechode do druhej tri atď.
Lístok je prestupný. Čas platnosti je závislý od počtu zón, ktorými sa prechádza, minimum je jedna hodina. Ak cestujete viacerí, môžete použiť jednu kartu a to tak, že si ju označíte toľkokrát, koľko vás je.
Lístok platí nielen na autobusy, ale vo veľkých mestách aj na električky a metro. V Amsterdame (a možno aj v Rotterdame či Haagu) je lístok platný aj na vlak. Teda ak cestujete v rámci Amsterdamu, nemusíte si kupovať lístok, môžete použiť strippen kaart, ktorú si označíte na nástupišti. Výhodou tohoto systému je, že ak potrebujete skombinovať cestu vlakom do centra a električkou na konkrétne miesto, nemusíte platiť dvakrát.
Strippen kaart je možné kúpiť priamo v autobusoch či električkách (2,3 a 8 pásiková) alebo na poštách a v predajniach s tabakom (15 a 45 pásiková). Menšie karty sú relatívne drahšie, ale to, ktorú si kúpiť záleží od konkrétnej situácie.
Zistiť cez koľko zón prechádzate Vám bude robiť asi problémy. V autobuse alebo električke Vám poradí šofér, v metre či vo vlaku sa budete musieť niekoho opýtať. Ja mám len jedinú radu. Centrá veľkých miest bývajú obyčajne jedno pásmo, na cestovanie v centre Amsterdamu alebo Haagu potrebujete teda dva pásiky a lístok Vám platí hodinu od označenia.

Bicykle

Keďže Holandsko je krajinou veľmi rovinatou, jedným z najpohodlnejších spôsobov prepravy na krátke vzdialenosti je bicykel. Je tu vybudovaná celá sieť cyklistických chodníkov, ktoré len málokedy zanikajú a musíte ísť po ceste. Naše mestečko je takisto typickým príkladom. Ráno sú cyklistické chodníky plné nielen žiakov a študentov, ale aj pánov v oblekoch a s kufríkmi.
Použiť bicykel napríklad na prehliadku Amsterdamu alebo iného veľkého mesta je veľmi pohodlné. Rovnako krásne sú aj výlety pomedzi duny alebo krížom cez rozkvitnuté polia s kvetmi. Stačí si vybrať a nasadnúť.

Školstvo

V Holandsku je povinná školská dochádzka od piatich rokov, deti však väčšinou nastupujú do školy ako štvorročné.Vtedy im končí škôlka, takže ak by do školy nešli, museli by zostať doma. Základná škola je osemročná, u strednej školy to závisí od druhu štúdia.
Deti začínajú chodiť do školy presne v deň svojich štvrtých narodenín. Nastupujú do prvého ročníka, ktorý musia navštevovať minimálne celý školský rok. Teda ak sa dieťa narodilo v marci, vtedy nastúpi do školy, v prvej triede zostane do konca školského roka a ešte celý ďalší školský rok.
Prvá a druhá trieda sú skôr škôlkou ako školou. Deti sa tu učia disciplíne a zvykajú si na prostredie, ktoré ich onedlho zavalí povinnosťami.
Od tretieho ročníka sa deti začínajú učiť. Najprv písať a čítať, počítať, neskôr im pribudne zemepis či prírodopis. Škola však zďaleka nie je taká náročná ako na Slovensku, čomu zodpovedajú aj vedomosti žiakov. Často sa v škole konajú vystúpenia, na sviatky ako je deň matiek alebo otcov deti vyrábajú darčeky pre rodičov.
Všetky deti sú v škole od 8:45 do 15:15, na obed majú hodinovú prestávku. V stredu je škola len doobeda, t.j. asi do 12:15.
Poslednou mojou informáciou, ktorú o školách viem je to, že deti na základných školách nedostávajú takmer žiadne domáce úlohy. Zmena nastane prechodom na strednú školu, ktorá sa už viac ponáša na tú slovenskú, deti sa musia do školy pripravovať v priemere 1,5-2 hodiny denne.

Ako je to s lekármi

Celá rodina máme jedného doktora, tzv. rodinného lekára. K nemu chodíme všetci a so všetkými problémami. Je nielen všeobecným lekárom, ale dokáže vám stanoviť diagnózu úplne všetkého, snáď okrem zubov. K špecialistovi (a týka sa to aj gynekológa) sa ide len vtedy, keď je to naozaj vážne.
Ďalšou neoceniteľnou výhodou je, že nás ošetruje všetkých. Takže ak ochorieme so Silviou naraz, vybavíme to jednou ranou.
Keď ochorieme, nejdeme k doktorovi hneď na druhý deň ráno. Ak máme iba chrípku, čakáme tri dni. Ihneď ideme len vtedy, ak máme teplotu nad 39 stupňov. Po troch dňoch zavoláme a dohodneme si stretnutie na konkrétny čas v ten istý, ale väčšinou na druhý deň.
Samozrejme môžeme ísť k doktorovi kedykoľvek a nemusíme čakať, pri horúčkach je to však úplne zbytočné. Stretnutie si dohadujeme vždy. Tak sa vyhneme tomu, že musíme stráviť tri hodiny v čakárni plnej bacilov.
Stretnutia sa tu dohadujú takisto u všetkých ostatných doktorov, aj u babice, ku ktorej sme chodili počas tehotenstva. A to je ďalšia zvláštnosť. Celé tehotenstvo a pôrod máme len babicu, gynekologické vyšetrenia v Holandsku vraj nie sú potrebné. Ostatné zaujímavosti okolo babice a hlavne pôrodu doma si pozrite na stránke o Silvinkinom alebo Miškovom pôrode.
Zaujímavé je napríklad aj to, že náš doktor ani babica nikdy nemali na sebe biely plášť. Snáď len počas pôrodu si babica natiahla gumenú zásteru. Sú oblečení ako všetci ostatní. V rifliach, sukni, pulovri či košeli. A ja sa v ich ambulancii cítim veľmi príjemne.
Menej príjemný bol však pocit, keď sa prišiel náš doktor prvý raz pozrieť na Silviu. Návšteva to bola veľmi milá a priateľská, povypytoval sa nás na pôrod a na to, ako si zvykáme. Potom sa pustil do prezerania Silvie. Bedrové kĺby, srdce. Ale naša Silvia bola vtedy dosť hladná a nepáčilo sa jej, že musí ležať na bruchu a niekto jej dáva studené veci na chrbátik. A tak sa rozplakala. A náš doktor, aby počul srdce, začal ju ukľudňovať. Strčil jej do ústočiek svoj ukazovák a Silvia začala ťahať. Keď som si uvedomila, že ho ani nenapadlo umyť si ruky, prebehli mi zimomriavky pochrbte.
Oni Holanďania vôbec sú v tomto zvláštni. Takisto babica si nikdy ruky neumývala pred, ale po vyšetrení, aj keď musím uznať, že na pôrod si rukavice vzala. Na chválu im slúži to, že ani ja a ani Silvia sme z toho neochoreli.
A čo sa týka vyzúvania, to im je úplne cudzie. Babica, doktor, opravár alebo návšteva, to máte úplne jedno. Či je sneh alebo prší oni si vpochodujú rovno dnu. Ani ich nenapadne sa vyzuť! Ako je možné, že po nich netreba hneď umývať dlážku a koberce sú rovnako čisté ako predtým, to je pre mňa záhada.

Odpad

Triedenie odpadu je vecou, ktorá slúži konzumnej západnej spoločnosti ku cti. A samozrejme aj v Holandsku sa odpad triedi.
V podstate máme päť hlavných skupín odpadu. Sklo, papier, malý chemický odpad (lieky, krabice od motorového oleja, plechovky od farieb ...), zelený odpad a ostatný domový odpad. Sklo a papier nosíme do spoločných kontajnerov, ktoré sú rozmiestnené na mnohých miestach po sídlisku, najčastejšie pri obchodoch. Na chemický, zelený a ostatný odpad máme vlastné smetiaky. Osobitne sa ešte odhadzujú batérie. Takisto existujú koše na topánky a textil, kam sa dávajú staré, ale ešte použiteľné veci. Tieto sa potom použijú ako humanitárna pomoc.
Triedenie odpadu nie je pre človeka problém a recyklácia niektorých jeho zložiek je pre budúcnosť tejto planéty neoceniteľná. Spýtajte sa na to odborníkov a pochopíte, prečo je triedenie odpadu také dôležité.
Ak chcete vedieť o triedení odpadu v Holandsku viac, ozvite sa mi.

Reklamy

Máte dennodenne plnú schránku reklamných letákov a znervózňuje Vás to? V Holandsku sa dá proti reklamám veľmi jednoduch a účinne brániť.
Reklám tu chodí neúrekom, k tomu ešte asi štvoro miestnych novín. My ich čítame radi, aspoň sa potrénujeme v Holandštine a zistíme niečo zaujímavé, čo by sme sa inak nedozvedeli. A z reklám si často vyberieme nejakú výhodnú akciu (ich nemenej dôležitou úlohou je aj to, že Silvia má tiež svoju poštu, ktorú jej nik nevezme a môže ju celú dotrhať.)
Tí, čo nechcú reklamy vo svojej schránke, nalepia si na ňu nálepku. Môžu si vybrať či chcú alebo nechcú miestne noviny. Potom ten, kto reklamy roznáša vie, kam ich nemá dávať. A spokojní sú všetci.
Môžete mi samozrejme oponovať, že ste to na Slovensku skúšali. Vyrobili ste si nálepku a nalepili na schránku. Nepomohlo to? Tak to skúste znova, alebo sa obráťte na kompetentných (Slovenská obchodná inšpekcia), máte na to zo zákona plné právo.

Informovanie verejnosti

Informovanie verejnosti tu funguje takmer stopercentne. Takmer vždy, keď si človek dohodne nejaké stretnutie, je o ňom informovaný aj poštou pár dní pred jeho konaním. Mnoho vecí a rozhodnutí miestneho zastupiteľstva, ako aj plány do budúcna, názory občanov a ich protesty, sú uverejňované v miestnych novinách.
Najkrajším príkladom informovania verejnosti bol leták, ktorý sme dostali jedného dňa do schránky. V tom čase zaviedli v Holandsku zákon o tom, že na niektorých cyklistických chodníkoch nesmú chodiť motorky. My sme sa o tomto zákone dozvedeli pár dní predtým od jedných známych, ale v tento deň sa o ňom dozvedelo celé Holandsko.

Sťahovanie

Presťahovali ste sa a chcete oznámiť svoju adresu všade tam, kde je to potrebné? Do banky, doktorovi, daňovému úradu? Tu si v takom prípade zájdu ľudia na poštu, kde si kúpia predtlačené korešpondenčné lístky, kde vyplnia svoje údaje, starú a novú adresu. Ak jednu takúto kartičku necháte aj na vašej pošte, mali by vám najbližšie tri mesiace presmerovať poštu na vašu novú adresu.

Bývanie

Predstavte si po dĺžke položené paneláky. Tak sa býva v Holandsku. Radová zástavba väčšinou trojposchodových domčekov s malou záhradou a predzáhradkou. Aj my v takom jednom bývame. Domček so záhradkou zaberá väčšinou 1 - 1,5 áru.
Hoofddorp, mestečko, v ktorom žijeme, je postavený na ploche 4x3,5 km. Žije v ňom 60.000 obyvateľov väčšinou v radových domčekoch.
Niektorý ľudia žijú aj v samostatných domoch alebo dvojdomoch, väčšinou v historickom centre mestečka. A samozrejme máme tu aj činžiaky. Väčšinou sú troj- až štvorposchodové a architektonicky ladia s okolitými domami.
Domčeky sú cenovo dostupné takmer pre všetkých, cena luxusnejšieho bytu je väčšinou vyššia ako stredne veľkého domčeku. A aké tie ceny sú? U nás sa pohybujú od 300.000 do 600.000 guldenov. Samostatne stojace domy sú od 700.000 vyššie.
Možno si poviete, že Holanďania musia mať peňazí ako šupiek, keď si môže každý dovoliť takto drahé domy, ale mýlite sa. V Holandsku, rovnako ako v ostatných západných krajinách funguje hypotekárny systém. To znamená, že dom vám kúpi banka a vy jej potom splácate tidsať rokov úver. Zárukou pre ňu je dom, ktorý môžete v prípade finančných problémov predať a vyplatiť zvyšok hypotéky. Máloktorý Holanďan by dokázal našetriť toľko peňazí, aby si mohol dom naozaj kúpiť.
Takisto tu existujú aj nájomné domy, nájomné je však väčšinou rovnako vysoké ako hypotéka, prípadne len o troška nižšie. Máte však zasa menej starotí s opravami, ktoré vám nielen zabezpečuje, ale aj platí firma, od ktorej máte dom prenajatý.

Styk s bankou

Napriek tomu, že väčšinu platieb vykonávame prevodom z účtu, do banky takmer vôbec nechodíme. Máme doma šeky, ktoré vyplníme a podpíšeme a pošleme na náklady banky k nim. Takisto postupujeme aj vtedy, ak dostaneme na zaplatenie šek od niekoho iného, napr. telefónny účet. Platby sú z nášho účtu prevedené zhruba na štvrtý deň.

Zdravotná poisťovňa

Ak je človek poistený v Holandsku v súkromnej poisťovni (v štátnej je poistený len ten, kto má veľmi nízke príjmy), platí si všeky vyšetrenia sám. Dostane od doktora faktúru, ktorú zaplatí, potom ju pošle do poisťovne a tá mu daný výkon preplatí zasa naspäť.
Možno si poviete, že je to zbytočne komplikované, ale spomeňte si na všetky tie problémy okolo poisťovní a neplatenia na Slovensku. Takto sa nemusí báť ani doktor, ani poisťovňa. Vy platíte doktora a je váš problém, aké máte vzťahy s poisťovňou. Ak si dáte pozor, aby boli dobré, nebudete mať nikdy žiadne problémy.

Slovo na záver

Je ťažké spomenúť si na všetko, čo o Holandsku vieme a čo by sme vám chceli povedať. Všetko, čo by pomohlo urobiť zo Slovenska krajinu príjemnú nielen pre ľudí, ale aj pre životné prostredie. Čo by snáď prehlušilo tú nervozitu a neochotu do čohokoľvek sa pustiť, ktorú si Slováci nosia veľmi často zo sebou.
Chcela by som túto stránku dopĺňať vždy, keď sa dozviem niečo zaujímavé. Keď zažijem niečo krásne alebo poburujúce, z čoho si raz a navždy vezmem príklad a budem ho vštepovať mojim blízkym. Možno však napriek tomu nenájdete odpoveď na všetky vaše otázky. Preto neváhajte a spýtajte sa. Ak budem vedieť, rada vám odpoviem a ak bude v mojich silách čokoľvek pre vás zistiť, pokúsim sa o to.


[Úvod]  [Holandsko]  [O nás]  [Záujmy]